Dôkazom, že sa treba hlbšie zamýšľať aj nad touto rovinou, bol štvrtkový koncert Janáčkovej filharmónie Ostrava. Je pochopiteľné, že vnášať programové požiadavky usporiadateľa na adresu Parížanov, Moskovčanov, Petrohradčanov, alebo na turné pripravenú Českú filharmóniu, nie je náležité. Ale korigovať ponuku Ostravčanov by nemalo byť najmenším problémom. V prvom rade si však samotná Janáčkova filharmónia mala uvedomiť, že vstúpiť do súperenia s Petrohradskou filharmóniou v ruskej repertoárovej zostave, je gólom do vlastnej bránky. Vizitkou orchestra, nesúceho meno Leoša Janáčka priamo v názve, by mala byť prezentácia buď jeho diela, alebo celkovo českej hudby. O to väčšmi, že práve ona – paradoxne v rámci storočnice Československa – si v celkovej dramaturgii zreteľnejšie miesto nenašla. Ale nešlo len o českých autorov. Ťažko hľadať argument, prečo absentovali napríklad (s výnimkou jediného Beethovena) aj viedenskí klasicisti.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Lukáš Vondráček, Ilan Volkov, Janáčkova filharmónia Ostrava,
foto: Ján Lukáš

Ku cti Janáčkovej filharmónie však patrí, že vytiahla z rukáva jeden obrovský tromf. Bol ním sólista Koncertu pre klavír a orchester č. 3 d mol, op. 30 od Sergeja Rachmaninova. Tridsaťjedenročný rodák o Opavy Lukáš Vondráček už pozbieral rad medzinárodných ocenení a jeho bratislavský výkon jednoznačne ukázal, v čom sú dôvody jeho narastajúcej kariéry. Navyše, predstavil sa v diele, ktorým zvíťazil pred dvoma rokmi na prestížnej Medzinárodnej súťaži kráľovnej Alžbety v Bruseli. Tento Rachmaninovov opus svojou maximálnou náročnosťou na techniku, balansom medzi dramatickou vášňou, typickou široko nadýchnutou melodickou klenbou a virtuóznou transparentnosťou nástroja, Vondráčkovi mimoriadne sadol. Pri svojich dokonalých remeselných dispozíciách ukázal majstrovský zmysel pre proporčnosť spomenutých parametrov, jeho lyrika bola nesentimentálna, mužná a predsa emotívna. Najbrilantnejšie úseky predniesol s obrovským nadhľadom, vďaka pevnému úderu dominoval bez vonkajškového pátosu aj nad orchestrálnym plénom. Skrátka, Lukáš Vondráček sa svojou rachmaninovskou „drámou“ zaradil medzi najväčšie objavy tohtoročného festivalu.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Ilan Volkov, Janáčkova filharmónia Ostrava,
foto: Ján Lukáš

Izraelský, v Londýne vyštudovaný dirigent Ilan Volkov spravil všetko možné pre dosiahnutie čo najprecíznejšej súhry v klavírnom koncerte. Inšpiroval filharmonikov aj k sústredenému, hoci skôr k robustnosti zvuku priklonenému poňatiu úvodnej (možno aj zbytočne zaradenej) Noci na Lysej hore od Modesta Petroviča Musorgského. Druhú časť večera vyplnili Ostravčania Symfóniou č. 5 B dur, op. 100 od Sergeja Prokofieva. Interpretovať tohto skladateľa deň po Petrohradskej filharmónii (hoci v inom diele) je nezávideniahodné. Navyše, skladba nemilosrdne preveruje kvality interpretov nielen v sláčikovej skupine, ale aj detailne rozpracovaných dychových nástrojoch, dotvárajúcich spektrum farieb a náladových poryvov jednotlivých tém. Temperamentný a zreteľnými gestami dirigujúci Ilan Volkov chcel nesporne vtisnúť Prokofievovi kompaktnosť celku i kontrastnosť viet. V konečnom dôsledku podala Janáčkova filharmónia solídny výkon, hoci v použitej dynamike sa jej mantinely zväčša pohybovali v neutrálnom pásme od mezzoforte po forte. Svoje opodstatnenie hrať na BHS teleso obhájilo najmä vďaka sólistovi Lukášovi Vondráčkovi.

Lotyšský národný symfonický orchester, reprezentatívne teleso z Rigy, zavítalo na BHS so svojím šéfdirigentom Andrisom Pogom. Otváracie dielo večera sa síce zmenilo, ostal však ich domáci súčasník Pēteris Vasks. Namiesto avizovaného krátkeho Cantabile pre sláčikový orchester zaznela sedemnásťminútová Musica appassionata, jedno z novších skladateľových opusov z roku 2002. Je rovnako určená Vasksovým obľúbených sláčikom, no na rozdiel od skladateľovho kréda „moje skladby začínajú v pianissime a na konciakoby mizli“, napĺňa len druhá polovica citátu. V Musice appassionate znie sláčiková skupina v plnšom zvuku od prvých tónov, postupne sa však jej farebná, melodická a dynamická paleta variuje, prechádza fázami vnútorného nepokoja, až k záveru dospieva k útlmu a tichučkému duchovnému rozjímaniu. Pod vedením Andrisa Pogu sa sláčiková sekcia lotyšského orchestra doslova vyznamenala.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Alexander Kniazev, Andris Poga, Lotyšský národný orchester,
foto: Ján Lukáš

Druhým silným číslom večera bol Koncert pre violončelo a orchester č. 1 Es dur, op. 107 od Dmitrija Šostakoviča v podaní nám už dobre známeho ruského sólistu Alexandra Kniazeva. Na pódiu stála osobnosť s vyhraneným názorom, vybavená bezhraničnými technickými schopnosťami a interpretačnou charizmou. Je to jedna zo skladieb, kde Šostakovič umne narába so štvortónovým autobiografickým motívom DSCH, ktorý je jedným z kľúčov k dešifrovaniu vnútorného bohatstva a kontrastnosti nástrojovo komornejšie obsadeného diela. Z Kniazevovho podania sa vynárali rozmanité nálady, ich vnútorné dialógy (smútok verzus vôľa), introvertné pianissimo na začiatku 2. vety Moderato prechádzalo do emocionálne vzrušeného dramatického vrcholku. V nasledujúcej Cadenzi mal Kniezev vo violončelovom sóle príležitosť rozihrať nuansy výrazu, farbenia tónu a virtuóznou technikou doviedol dielo do rondového finále. Skvelý, publikom náležite ocenený výkon, ku ktorému prispela aj precízna hra Lotyšského národného symfonického orchestra pod vedením svojho šéfdirigenta.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Alexander Kniazev, Andris Poga, Lotyšský národný orchester,
foto: Ján Lukáš

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Andris Poga, Lotyšský národný orchester,
foto: Ján Lukáš

V druhej časti večera prejavili Rižania ambíciu dokázať, že im je blízky aj nemecký romantizmus. Symfónia č. 4 A dur, op. 90 Talianska od Felixa Mendelssohna Bartholdyho svojím južanským melodickým nábojom, ale aj začlenením inšpiračných tém druhého plánu (chorálová téma, zrkadliaca neapolskú procesiu), je sviežim, optimistickým a náladovo pestrým dielom. Odohrať s absolútnou presnosťou celý rad nástrah najmä v dychovej sekcii nie je jednoduché, no Andris Poga na čele orchestra, ktorý vedie päť rokov, sa priblížil k takmer optimálne vyváženej interpretácii.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertov 11. 10. 2018 a 13. 10. 2018

Janáčkova filharmónia Ostrava
Bratislavské hudobné slávnosti 2018
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
11. októbra 2018

Janáčkova filharmónia Ostrava
Ilan Volkov – dirigent
Lukáš Vondráček – klavír

program koncertu

Modest Petrovič Musorgskij – Noc na Lysej hore, fantázia pre orchester
Sergej Rachmaninov – Koncert pre klavír a orchester č. 3 d mol, op. 30
Sergej Prokofiev – Symfónia č. 5 B dur, op. 100

Lotyšský národný orchester
Bratislavské hudobné slávnosti 2018
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
13. októbra 2018

Lotyšský národný orchester
Andris Poga – dirigent
Alexander Kniazev – violončelo

program koncertu

Pēteris Vasks – Musica Appassionata
Dmitrij Šostakovič – Koncert pre violončelo a orchester č. 1 Es dur, op. 107
Felix Mendelssohn-Bartholdy – Symfónia č. 4 A dur, op. 90 Talianska